Archivy: Literární revue

„Pro kvalitní práci s lidmi trpícími závislostí je nezbytné mít ujasněný postoj k návykovým látkám, zpracované vlastní zkušenosti se závislými a je nezbytné mít je oddělené v pozici profesionála od vlastní osoby.“ (Křížová, 2021, str.10).

Tuto publikaci pokládám za velmi povedeně a přehledně sepsanou učebnici pro psychology či jiné pomáhající profese setkávající se s problematikou závislostí ve své praxi. Knihu si lze pomyslně rozdělit na dvě části, kdy první část knihy představuje teoretické zakotvení tématu se zaměřením na definici závislosti, posléze i na její diagnostiku. Velmi jsem uvítala, že se kniha v jedné kapitole věnuje diferenciální diagnostice návykových nemocí, přičemž velmi srozumitelně uvádí znaky jednotlivých poruch či nemocí, díky kterým je můžeme navzájem od sebe odlišit. 

Autorka mimo teorie přináší v druhé části knihy užitečný přesah do praxe v podobě tří podrobnějších kazuistik jedinců, v jejichž anamnéze se nachází užívání návykových látek. Praxi se publikace dále věnuje v podobě přiblížení přístupů terapie závislosti a s nimi spojenými technikami, které lze s klientelou se závislostí využívat. Seznamuje nás s podobou a významem tzv. terapeutického pracovního sešitu pro lidi se závislostí či dalšími psychosociálními technikami zaměřenými na práci se závislostí, např. s preventivním programem, technikou zvanou Našeptávač nebo Zázračná otázka. 

Celkově si z knihy odnáším spoustu velmi zajímavých poznatků a informací, které mohou být velmi užitečné zejména jedinci, který se s danou problematikou seznamuje poprvé.

Zdroj: Křížová, I. (2021). Závislosti: pro psychologické obory. Grada.

„Důležitým cílem léčby i doléčování je naučit závislé trávit volný čas bez drog a užívat si to. Klienti mnohdy zaplňují svůj den maximem povinností, často nevědí, co jiného by mohli dělat. Je proto zásadní nabídnout jim různé alternativy trávení volného času ve smyslu integrace do normálního života.“ (Kalina a kol., 2015, 475).

Publikácia venujúca sa teórii, prevencii, liečbe a výskumu užívania návykových látok, ale aj nelátkových závislostí. Sprvu kniha pôsobí akoby bola vhodná len pre pracujúcich, ktorí už v za sebou majú veľa teoretických skúšok zo základných okruhov adiktológie a akoby ju teda dokázal čítať iba človek, ktorý už je začlenený do odboru. Avšak autori ju koncipujú tak, že vysvetľuje aj základy, ako napr. čo je to odvykací stav, a to detailne, takže si človek môže vytvoriť ucelený obraz o problematike, ktorá ho z oblasti adiktológie zaujíma. Je však aj poňatá veľmi ľudsky a princípy, ktoré považujú autori za dôležité pre prácu so závislými, zasadzujú opakovane aj do menších podkapitol. Je to veľmi prehľadná publikácia a keď človek potrebuje nájsť niečo konkrétne za relatívne krátky čas, dovolím si tvrdiť, že sa mu to podarí, čomu nenapomáhajú len štruktúry kapitol, ale aj početné tabuľky či odrážky.

Ako študentke 5. ročníku psychológie je pre mňa veľmi prínosnou, pretože aj keď za sebou máme teoretické základy adiktológie, rozhodne je pre výkon práce dôležité sa oboznámiť aj publikáciami, ktoré spájajú teoretické základy so skúsenosťami z praxe, čo táto kniha spĺňa. Predstavuje totiž nespočetne mnoho doplnkových informácii o práci s klientom, napríklad formou nízkoprahových a ambulantných služieb nebo diagnostiky, ale prepájajú ich napríklad s poradenstvom či terapiou. Pri jej komplexnosti však nemôžeme úplne očakávať, že nám do praxe zasadí aj všetky terapeutické prístupy. Autori zvolili ako najdôležitejšie tie najúčinnejšie – KBT, skupinovú terapiu a pochopiteľne rodinnú terapiu. Avšak nájdeme v nej aj princípy iných škôl, keďže sa v nej dočítame napríklad aj o potrebe hľadania nového zmyslu života u pacienta.

Najviac ma na knihe bavili pasáže, kde boli popísané neurobiologické súvislosti. Bolo to pre mňa príjemným opakovaním, ale aj rozšírením preberaného učiva. Páčili sa mi doplňujúce ilustrácie, ktoré hodnotím ako jedny z najlepšie vypracovaných spomedzi odborných kníh venujúcich sa neuropsychológii. Avšak obzvlášť na mňa zapôsobili aj rodinné faktory vzniku a udržiavania závislostí a najviac bod, kedy autor opísal, že aj rola detí ako dôverníkov pre ich rodičov je jedným z rizikových faktorov rozvoja závislosti. Verím, že v knihe nájdu inšpiráciu okrem adiktologov a klinických psychológov aj lekári, pretože je zasadená do vhodného medicínskeho kontextu, ale tiež sociálni pracovníci, zdravotné sestry či záchranári.

Zdroj: Kalina a kol. (2015). Klinická adiktologie. Grada.

„Skupina může fungovat jako zrcadlová síň, která může zostřit nepřátelské a odmítavé pocity a chování. Lidé mohou mít dlouho potlačené některé rysy nebo touhy, za něž se velice stydí. Když se setkají s jinou osobou, která ztělesňuje právě tyto rysy, obvykle se jí vyhýbají nebo k ní prožívají silné, ale nevysvětlitelné nepřátelství“ (Yalom, & Leszcz, 2021, ).

Ďalšie majstrovské literárne dielo na poli psychológie a psychoterapie – takto sa dá najstručnejšie opísať ďalšia kniha Irvina Yaloma. Je málo kníh, ktoré ma dokážu vtiahnuť do intenzívneho čítania hneď v prvých kapitolách a väčšinou sa musím nútiť knihy čítať, aby som neskôr bola ochotná v čítaní s radosťou pokračovať, avšak táto kniha ma vtiahla do čítania hneď jej premyslenou chronológiou, a síce ako študentka už 5. ročníku psychológie viaceré základné zásady a mechanizmy skupinovej psychoterapie poznám, bolo prínosné si ich môcť zopakovať a v niečom aj rozšíriť poznanie. V knihe som nenachádzala nič zahlcujúce a žiadne zbytočne rozvláčne teórie, ale naopak som sa tešila, čo príde ďalej. 

Yalom oboznamuje čitateľa aj s tými faktormi, ktoré sú dôležité na strane terapeuta a nepokladá za samozrejmé ani čitateľove vedomosti o štádiách vytvárania skupín. Prínosným pre mňa bolo aj nahliadnuť do jeho delenia typov klientov, s ktorými sa môžeme stretnúť. Ešte som napríklad predtým nikde nečítala o „monopolistovi“ a skvelé bolo aj si prečítať o klientovi „nudnom“.
Asi najviac sa mi však páčilo čítať o terapeutovej práci s „tady a teď“ prístupom, nakoľko ma spomedzi terapeutických techník najviac zaujímajú tie od gestaltu. Avšak Yalom v knihe podáva aj informácie o možnosti skupinovej KBT či skupinovej interpersonálnej terapii.

Kniha teda bola príjemnou čitateľskou skúsenosťou a dala mi viaceré podnety do praxe. Odporučiť ju môžem ako študentom vyšších ročníkov, tak aj terapeutom v praxi, ktorí by sa chceli inšpirovať Yalomovým spôsobom vedenia terapií. Verím, že kniha môže byť aj niekoľkoročným sprievodcom terapeutov počas vykonávania praxe, nakoľko ja sama som ju mala niekoľko mesiacov, kým som bola schopná napísať recenziu a k mnohým kapitolám sa budem v praxi ešte vracať, pretože sú cielené na prácu s konkrétnymi situáciami alebo typmi pacientov.

Zdroj: Yalom, I., & Leszcz, M. (2021). Teorie a praxe skupinové psychoterapie. Portál.